Chodila som za nemocnými do Ústrednej vojenskej nemocnice na oddelenie pre veteránov. Niekoľkokrát som bola za  veteránom Jozefom T. Vždy, keď som ho navštívila, neprial si, aby som mu mohla niečo priniesť. Ako povedal: „ Tu je o mňa postarané.“ Avšak, vždy si prial, aby som sa s ním modlila. A tak sme sa spolu takto modlili: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje. Príď kráľovstvo tvoje. Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen  /Mt6,9-13/ Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen. Sláva Otcovi i Synovi i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“ I napriek tomu, že mal 90 rokov, vždy si spomenul na spoločnú modlitbu. Keď som zasa Raz prišla za pánom Jozefom, musel ležať, pretože bol slabý. Opäť prosil o spoločnú modlitbu. Tentokrát  po modlitbe dodal: „ Tu v izbe nemám zobrazený kríž. Môj kríž je tam. A ukázal smerom k oknu. Viete, ten drevený rám tvorí kríž. K nemu sa obraciam. Tam si predstavujem ukrižované telo.“ Zasiahla ma jeho veľká viera. Povedala som mu: „Budem tvoriť „Okenný kríž“, symbol viery.“ V tomto drahocennom symbole kríža je zabudované naše šťastie. Verím tomu tak, ako veterán Jozef.

/Okenný kríž sa môže zavesiť na záclonu, do auta, na stenu, na kľúč, na odev,.../Adalbertady

Překlad z českého jazyka: Marta Vančová